Nf zosilňovače - Hi-Fi

 Pre zväčšenie klikni na obrázok.

   Tieto prístroje, bývajú väčšinou dosť kvalitné na to, aby sa ich oplatilo opravovať.

   

   Chyby týchto prístrojov, môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:

 

 - chyba spôsobená zlou obsluhou (veľká časť)

 - chyba spôsobená prepätím v sieti

 - chyba spôsobená vekom, opotrebovanosťou

   

   Chyba spôsobená zlou obsluhou.

   Tu spomeniem najčastejšiu poruchu ktorú opravujem. Poškodenie koncového stupňa nízkofrekvenčného zosilňovača jedného, poprípade dvoch kanálov (ľavý, pravý kanál).

   Chyba sa prejavuje jednoducho - zosilňovač (alebo len jeden kanál) je ticho, nehrá.

   Túto chybu si človek spôsobí veľmi jednoducho tak, že:

 - počas zapnutého stavu, sa snaží prípájať, odpájať reproduktorové sústavy. Tým môže urobiť, krátkodobý skrat káblou a je to.

 - používaním rôznych predĺžení k reprosústavám, ktoré sú nekvalitne (neodborne) prevedené.

 - pridávaním alebo vymieňaním rôznych reproduktorov na výstup zosilňovača. Tým sa zmení impedancia reproduktorovej sústavy * a pri vyššom vybudení (vyššia hlasitosť) nf zosilňovača ho preťažujeme. Len dokedy?

   

   Oprava sa dá bez väčších "problémov" uskutočniť. Väčšinou sú poškodené budiace aj koncové tranzistory a im prislúchajúce rezistory. Vo veľa prístrojov sa používa ako koncový stupeň tzv. hybridný integrovaný obvod typu STK... , ktorý treba vymeniť.

   Tieto súčiastky sú väčšinou vyššej triedy, značkové **, od firiem ako napr. Sanken, Sanyo, Toshiba, Hitachi, Nec, On semi..., ST micro... atď. Poprípade si ich renomovaný výrobcovia, dajú priamo vyrobiť pod svojou značkou, napr. Pioneer, Yamaha, Sony, Panasonic, Marantz, Technics, JVC atď.

   Cena a kvalita týchto súčiastok je samozrejme vyššia, ako nejakých náhrad, od terajších rýchlokvasených kórejskych a čínskych firiem***.

   Dodacie doby značkových súčiastok, sú tak isto trochu dlhšie ale 5-10 pracovných dní, nie je až taká katastrofa aby to človek nevydržal.

   Problém ale je, že veľa vyššie uvedených výrobcov, ukončila výrobu týchto súčiastok. Originálne, kvalitné tranzistory pre nf zosilňovače sa zháňajú čoraz ťažšie a na trhu sa rozmáha predaj falzifikátov. Tie sú často krát, opticky, na nerozoznanie od originálu ****.

   Premerať elektrické parametre súčiastok, či spĺňajú katalógové údaje (tým by sa dal rozoznať falzifikát od originálu), je možné len na výborne (jednoúčelové špeciálne meracie prístroje) vybavenom pracovisku. Také pracovisko by opravár elektroniky neuživil (aj z časového hľadiska). Dokonca meranie niektorých parametrov vedie  až k poškodeniu súčiastky. Takže by počty potrebných kusov na opravu narastali. Základné parametre sa dajú premerať aj bez špeciálnych prístrojov ale niektoré nie.

   Nezostáva nič iné ako osadiť súčiastku do zariadenia a otestovať či je po oprave prístroj v poriadku. Samozrejme je najlepšie kupovať súčiastky od dlhodobo overeného predajcu a tým predchádzať nákupu falzifikátov.

   Chyba spôsobená prepätím v sieťovom rozvode.

  Chyba sa prejavuje buď že prístroj vôbec nejde (nesvieti displej, kontrolky atď.), alebo to isté ako v predchádzajúcom odseku.

  V tomto prípade sa musí vždy urobiť diagnostika prístroja aby sa mohlo určiť, či sa oprava oplatí alebo nie. Pri prepätí v sieti sú chyby rôznorodé a nepredpokladateľné.

   Chyba spôsobená vekom, opotrebovanosťou.

  K tomu nie je čo dodať. Ku každej takejto chybe sa musí pristupovať individuálne.

Tu spomeniem zosilňovače a receivery novšej, modernejšej výroby (majú už vstupy a výstupy HDMI). Tam výrobcovia veľmi radi nastrkajú nepreberné množstvo funkcií, kontrol, testov a neviem čoho. Použijú na riadenie (a nie jeden) mikroprocesor s pamäťami (už som dokonca videl použitú aj pamäť NAND- kapacita 4Gbit- na čo?!). Nič zlé by v tom nebolo, keby sa jednalo o TV alebo PC, tam to beriem ale zosilňovač s rádiom?? Veď tam ide predsa o kvalitnú reprodukciu zvuku. Tá je vytváraná ale koncovým zosilňovačom, poprípade ešte predzosilňovačom a zdrojom. Ostatné prvky (riadiaci procesor, digitálna hlasitosť a korekcie, digitálny prepínač vstupov, atď.) len mršia zvuk. Takže nerozumiem u týchto komponentov (rozumej receiver, zosilňovač) taký masívny nárast takých konštrukcií.

   Takéto výrobky, sú skôr hračky pre dospelých. Nepovažujem za žiadnu vymoženosť napr. ovládanie receivra cez telefón alebo možnosť prehrávania hudby cez bluethoot. Ten kto počúva kvalitnú hudbu na kvalitnej aparatúre, tak vie o čom píšem. Takéto super-ultra-turbo vymoženosti patria do klasického spotrebáku- čiže šrotu a nie do kvalitných aparatúr.

   Prečo vlastne o tom píšem? V dnešnej dobe, výrobcovia kašlú na servisovanie týchto zariadení, po záručnej dobe. Nevydávajú žiadne solídne servisné manuály, podľa ktorých, by ste prístroj diagnostikovali.

   Ak si myslíte že tých drahých sa to netýka, tak vás prekvapím. Tí tie servisné manuály majú asi najhoršie!! To mám z vlastných skúseností. Nafotia, 1-2 plošné spoje (ani nie všetky). Postup rozobratia nejakej časti prístroja s niečimi rukami (úžasná pomoc!!). Jeden nastavovací postup napr. so šípkami, to je väčšinou niečo, čo je pre servisáka bežná vec (napr. nastavenie kľudového prúdu). Pridajú kopu bežne dostupných katalógových listov od použitých súčiastok s internetu, no a zopár bezvýznamných kecov. A toto nazvú "servisný manuál"!!! To je ale drzosť!! Naposledy som mal takýto "servisný" manuál v rukách od fa Harman Kardon. No katastrofa. Ale pre koho? Pre výrobcu? Nie. Ten je skôr rád, že to po záručnej dobe nejde (máte si predsa kúpiť nový).     Niektoré firmy sa síce snažia, servisovať  zariadenie (dodávať ND) aj po záruke ale maximálne tak štyri roky (plus dva záruka). A potom vyhodiť!! Prečo? No lebo, bez poriadnej podpory výrobcu (servisná dokumentácia, softvér*****) s tým technik nedokáže skoro nič urobiť. Oprava takých zariadení spočíva len v kontrole výkonových stupňov, napájacích zdrojov, kontrole studených spojov. No a to je asi tak všetko. Riadiacu časť (rozum zariadenia), bez dokumentácie a softvéru neopravíte. Vlastne aj v autorizovanom servise, oprava takéhoto "nadupaného" prístroja spočíva len, vo výmenách celých dosiek plošných spojov (dps).

  Takže ak sa vám takýto "moderný" receiver alebo zosilňovač pokazí, tak nádej na opravu je dosť malá.

* - impedancia reproduktorovej sústavy, pripojená na výstup zosilňovača, musí súhlasiť s údajom udávaným na štítku prístroja. Napríklad:

 Na prístroji je napísané: 8 Ohm/50W

 To znamená že musíme použiť reproduktorovú sústavu, ktorá má uvedené na svojom štítku 8 Ohm/50VA ! Alebo viac (10;12;16 Ohm/ 70;100;150 VA atď). Nikdy nie menej!!!

 

** - značkový, mám na mysli:

    -  renomovanú značku, tzn. že značka má desiatky rokov dobrú povesť (pozor, povesť nezamieňať s reklamou).

    - že značka (firma) neskrachovala, alebo nepredala svoje meno ako 80% značiek predávaných na našom trhu. Potom to je len „historicky významný“ nápis na samozrejme peknej škatuli, za neuveriteľne nízku (akciovú) cenu- typický dvojročný spotrebák (odpad - ale nový, pekný a lacný).

*** - ak vás niekto presviedča, že to je jedno, od akého výrobcu sa použije tranzistor (značkový** - neznačkový) a že keď je raz na ňom napísané rovnaké označenie, typ, tak to je to isté, radím: ruky, nohy, uši, prístroje, všetko preč od takého "odborníka".

   Taký človek je buď:

 - obchodník, kšeftár (ten potrebuje hlavne predať, zarobiť)

 - neskúsený, naivný elektrotechnik

 - hlupák

 

 

Pre tých, čo tomu rozumejú.

   Pred nedávnom som robil pomerne zjednodušený test SOA (Safe Operating Area) charakteristiky tranzistorov. Je to tzv. bezpečná pracovná oblasť tranzistora, ktorú výrobca udáva znázornenú v grafe.

  Bol som donútený k tomuto kroku, po nevysvetliteľných poškodeniach tranzistorov v zapojeniach, ktoré nevykazovali žiadnu zjavnú vadu.

  Testoval som tranzistory typu BD442 od výrobcu CDIL (zistil som že to je nejaký indický výrobca). Od iného výrobcu na trhu nebolo v tej dobe nič dostupné.

  Tranzistor má spoľahlivo vydržať pri Vce -50V trvale prúd -200mA. Ten aj vydržal. Keď som však skúsil, koľko má výrobca rezervu, tak som zistil, že už pri napätí Uce cca -52, -55V dôjde k prierazu prechodu C-E (zničenie tranzistora). Tento zjednodušený test som urobil na asi 5ks tranzistorov s približne rovnakým výsledkom. Čiže žiadna rezerva v parametroch.

  Možno sa vám zdá divné, že to tu popisujem, však všetko vyzerá byť v poriadku.

   Lenže!!

   Keď som zobral do parády, na porovnanie tranzistory BD140 od výrobcu STMicroelectronics tak som žasol.

  Tento tranzistor, by mal podľa katalógových údajov výrobcu, vydržať 2 až 3 krát menšiu záťaž ako BD442.

   Bolo to však presne naopak! Tranzistory od renomovaného výrobcu, vydržali pri napätí Vce -50V, prúd -200mA úplne v pohode!!! Podľa katalógového údaja výrobcu, má vydržať -75mA! To je 2,5 násobné preťaženie!!! Išiel som s pokusom ešte ďalej a začal som zvyšovať napätie Uce. Pri Uce -65V došlo k prierazu prechodu. Takže výrobná rezerva je poriadna.

   Samozrejme netreba tento môj pokus brať ako nejaký presný, vedecký výskum. Tak som meranie zjednodušil (v rámci mojich možností a času), že by ma mnohý technici, za takéto testovanie možno  ukameňovali.

  Ale určite má môj pokus výpovednú hodnotu o tom, aký je rozdiel medzi renomovaným výrobcom a rýchlokvaseným (napr. Kórejským, Indickým, Čínskym). Pre mňa, je to jasné. Tranzistory BD442 od výrobcu CDIL skončili v koši!!

   A ani radšej neopisujem ďalšiu "špičkovú" značku - ISC. Od tohto výrobcu, zásadne nič nepoužívam. A ak už predsa niečo už musím (keď už nie je iná možnosť, tak minimálne 2-3 krát predimenzovanými parametrami ako by mali byť.

   Mimochodom, nf zosilňovač môže určitý čas fungovať aj s tranzistormi od pochybných výrobcov. Treba ale počítať s tým, že pri prvom hraničnom zaťažení (napr. výkonové preťaženie- limitácia, prehriatie, skrat reproduktorových svoriek...) dôjde k jeho poškodeniu.

  

**** - dobre popísané na:

        http://www.aldax.cz/index.phpact=prod&show=clanky&key=tranzistory

***** - dostupnosť softvéru (ale aj možnosť nahratia) je pre dnešné prístroje veľmi dôležitá. Kedysi sa tak veľa pamätí a procesorov s vnútornou pamäťou nepoužívalo ako dnes. A skoro vôbec sa nepoškodili. Dnes je to presne naopak. Bežný výpadok prúdu v domácnosti alebo prehrievanie čipu, dokáže prístroj poškodiť. Čo s toho, že dokážem určiť (aj vymeniť) poškodenú pamäť alebo procesor, keď nemám do nej softvér (náplň).